Komunita obyvateľov a sympatizantov obce Chorvátsky Grob
V piatok 21.januára ráno návštevník servera v Anonymke pripomenul, že starosta je stále uvedený v obchodnom registri ako konateľ viacerých spoločnosti a že "...Podľa Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení má 30 dní na odstránenie rozporu vzniku nezlučiteľnosti funkcie, potom mandát zaniká."
Nasledovali poznámky ďalších návštevníkov, ktoré ma inšpirovali k preskúmaniu, ako to s tými paragrafmi v tomto prípade naozaj je.
Ak sa vám nechcú čítať všetky detaily tu je súhrn záverov a poznatkov, ktoré som získal:
1, Urobil starosta právne úkony smerujúce k skončeniu tých jeho funkcií..., ktoré sú nezlúčiteľné s funkciou starostu?
- Nevieme, malo by to zistiť Obecné zastupiteľstvo v konaní, ktoré by proti starostovi malo začať.
2, Podal starosta oznámenie osobitnej komisii pre ochranu verejného záujmu?
- Keďže komisia neexistuje, nemohol starosta túto svoju zákonnú povinnosť vykonať. Podľa ustanovení zákona by starosta mal zaplatiť pokutu, vo výške svojho mesačného platu.
3, Mohol starosta podať oznámenie niekomu inému?
- Teoreticky áno, ale nebolo by to v súlade so zákonom.
4, Vykonáva starosta súčasne funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie starostu?
- Nevieme nakoľko nepodal oznámenie podľa zákona.
5, Stratil starosta mandát po uplynutí 30 dňovej lehoty na odstránenie rozporu vzniku nezlučiteľnosti funkcie?
- Podľa môjho názoru nie. Rozhodnutie o strate mandátu môže urobiť iba Obecné zastupiteľstvo.
6, Obec by mala v čo najskoršom termíne vytvoriť Komisiu pre ochranu verejného záujmu, aby mohla byť dodržaná litera zákona a aby nedochádzalo k nejanostiam okolo starostovho mandátu.
Pre čitateľov, ktorí chcú pokračovať v čítaní ďalej uvádzam, že vychádzame z informácií uvedených v internetovom Obchodnom registri SR, ktorý nie je použiteľný na právne úkony. Pre skutočnú analýzu právneho stavu treba získať oficiálne výpisy z OR firiem, v ktorých je starosta uvedený ako štatutár. V ďalšom texte budem predpokladať, že starosta naďalej figuruje v riadiacich orgánoch v Anonymke uvedenýcz firiem a výpisy z OR by boli informačne identické s tými, uvedenými na internete.
Otvorme si zákon č. 369/1990 Z.z. O obecnom zriadení. Ustanovuje (§13 odsek 3), že funkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou:
poslanca, zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený, štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený, predsedu samosprávneho kraja, vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy a podľa osobitného zákona.
Ten istý zákon (v § 13a písm. h) tiež hovorí že mandát starostu zaniká ak starosta do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti funkcie neurobí relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu.
Nikto, okrem samotného starostu nevie, či bol spomínaný relevantný právny úkon na odstránenie rozporu urobený, alebo nie. Ak áno, tak už z tohoto bodu zákona vyplýva, že starosta mandát nestratil. Pozrime sa preto bližšie na vyššie spomínaný osobitný zákon.
Ide okrem iných najmä o ÚSTAVNÝ ZÁKON 357/2004 z 26. mája 2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov.
Podľa ustanovenia (čl.5 bod 2) tohoto zákona starosta nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti... (sú tam uvedené aj nejaké výnimky, ale pre naše reálie sú irelevantné).
Ďalej sa (V čl.5 bod 7) hovorí, že starosta je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do funkcie
- skončiť vyššie uvedené funkcie/činnosti alebo
- vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k ich skončeniu.
Tieto ustanovenia sú obdobné ustanoveniam Zákona O obecnom zriadení a potvrdzujú, že je potrebné zistiť, či starosta kroky smerujúce k zamedzeniu rozporu vykonal, alebo nie. Vyvstáva otázka, kto je oprávnený zisťovať, či starosta právne úkony na zamedzenie rozporu vykonal?
Podľa ustanovenia článku 7 (ÚSTAVNÝ ZÁKON 357/2004) je starosta povinný:
- do 30 dní od dátumu, kedy sa ujal výkonu funkcie
- a následne počas výkonu funkcie vždy do 31. marca
podať "Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov" (ďalej len oznámenie) osobitnej komisii obecného zastupiteľstva, ktorej členmi môžu byť iba poslanci obecného zastupiteľstva.
Na tomto mieste teda zákon jednoznačne určuje, že to má byť práve starosta, kto má povinnosť podať oznámenie písomne osobitnej komisii obecného zastupiteľstva. Takúto komisiu však obec dodnes nekreovala. Okolité obce ju majú zväčša pod názvom Komisia pre ochranu verejného záujmu. A keďže starostovi táto povinnosť vyvstáva pravidelne každý rok, je vytvorenie Komisie pre ochranu verejného záujmu pomerne dôležité.
Pozrime sa na to, čo mal starosta v oznámení uviesť:
Obsahom starostovho oznámenia sú informácie:
- o tom, či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie starostu s výkonom iných funkcií
- o tom, aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere...
- o tom, aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických osôb...
- o svojich príjmoch dosiahnutých v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie starostu a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností...
- o svojich majetkových pomeroch a majetkových pomeroch manželky a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti
Krátka rekapitulácia.
Zistili sme, že:
1, Starosta mal urobiť právne úkony smerujúce k skončeniu tých jeho funkcií..., ktoré sú nezlúčiteľné s funkciou starostu (či sa tak stalo nevieme).
2, Starosta mal povinnosť podať oznámenie osobitnej komisii pre ochranu verejného záujmu (keďže komisia neexistuje, nemohol starosta túto svoju povinnosť vykonať).
3, Odporúčam, aby obec v najbližšom možnom čase (najbližšie OZ) vytvorila Komisiu pre ochranu verejného záujmu podľa nasledovnej dikcie zákona:
Komisia je zložená iba z poslancov OZ, musí mať aspoň troch členov a musí byť zložená z jedného zástupcu z každej politickej strany alebo politického hnutia (ktoré sa dostali do obecného zastupiteľstva) a jedného zástupcu nezávislých poslancov. V našom prípade by teda členom komisie mal byť poslanec Valent (KDH) a komisia by mala byť doplnená a ďalších minimálne dvoch členov z ostatných poslancov, keďže ostatní kandidovali ako nezávislí.
Predmetom činnosti Komisie pre ochranu verejného záujmu spravidla býva:
- Preberá Oznámenia od starostu podľa zákona
- Je oprávnená v prípade pochybností o úplnosti alebo pravdivosti starostovho oznámenia požiadať starostu o vysvetlenie.
- Je oprávnená dať podnet na začatie konania podľa osobitného predpisu.
- Je povinná poskytnúť informácie o starostových oznámeniach každej osobe spôsobom a v rozsahu ustanovenom zákonom o slobodnom prístupe k informáciám (plus ďalšie obmedzenia uvedené v zákone).
Pripomínam. Túto komisiu obec potrebuje zo zákona čím skôr kreovať!
Vráťme sa k starostovi a predpokladajme, že nepodal Oznámenie, nakoľko ho nemal komu podať. V takom prípade by Obecné zastupiteľstvo malo podľa zákona začať Konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“):
Obecné zastupiteľstvo môže začať konanie
a) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že starosta nesplnil alebo porušil povinnosť ustanovenú zákonom,
b) na základe riadne odôvodneného podnetu, z ktorého je zrejmé, kto ho podáva, ktorého verejného funkcionára sa týka, a čo sa namieta.
Z týchto ustanovení vyplýva, že podnet na začatie konania môže podať v podstate ktokoľvek (nielen osobitná komisia). Z podnetu však musí byť jasné, kto ho podáva, že sa týka starostu a čo sa namieta (napr. nepodanie Oznámenia starostom v riadnom termíne).
Pokračujme konštrukciou, že bol podaný podnet na začatie konania. Podľa zákona je orgánom, ktorý rozhodne vo veci Obecné zastupiteľstvo. A to do 60 dní. Ak diskutujúci v Anonymke tvrdili, že starosta stratil "mandát" (pretože vypršala 30 dňová lehota na urobenie krokov...), tak aj keby starosta žiadne kroky neurobil, svoj mandát podľa mňa nestratil. Najkôr totiž v tejto veci musí v konaní rozhodnúť Obecné zastupiteľstvo - do 60 dní.
Poďme sa pozrieť na to, aké možnosti uvádza zákon pri rôznych výsledkoch konania (aj z pohľadu straty mandátu):
(Článok 9 bod 6) Ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu.
Z tohoto ustanovenia zákona vyplýva, že ak starosta nepodal Oznámenie (nesplnil si povinnosť podľa zákona) je povinný zaplatiť pokutu. V bode 10 sa ďalej uvádza, že pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára. Výnos zo zaplatenej pokuty je príjmom rozpočtu obce. Na základe tohoto ustanovenia nedochádza k strate mandátu starostu.
(Článok 9 bod 7) Ak sa rozhodnutím vysloví, že starosta vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie starostu podľa zákona, súčasťou rozhodnutia je aj povinnosť bezodkladne zanechať takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť.
Ani na základe tohoto ustanovenia nedochádza k strate mandátu starostu. Obecné zastupiteľstvo určí starostovi povinnosť bezodkladne ukončiť nezlúčiteľnú funkciu.
(Článok 9 bod 8) Rozhodnutím sa vysloví strata mandátu alebo strata verejnej funkcie, ak sa v predchádzajúcom konaní proti starostovi právoplatne rozhodlo, že nesplnil alebo porušil zákonnú povinnosť (nepodal oznámenie).
Strata mandátu starostu je teda podmienená právoplatným rozhodnutím Obecného zastupiteľstva. V ďalších ustanoveniach zákona sa uvádza, že pre prijatie takéhoto rozhodnutie je potrebná nadpolovičná väčšina poslancov obecného zatupiteľstva. Každý iný výsledok hlasovania znamená, že sa konanie zastavuje...
Pre úplnosť dodávam, že ak by nejakou náhodou došlo k takému (podľa mňa to je nereálne) rozhodnutiu Obecného zastupiteľstva, ktorým starosta stratí mandát, alebo by mu bola uložená pokuta, má starosta právo podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd SR. Podanie má odkladný účinok. ÚS SR rozhodne do 60 dní a jeho rozhodnutie je konečné.
Ak ste sa v čítaní dostali až sem patrí vám moja vďaka. Nie som právnik, môžem sa mýliť. Ak máte iný názor alebo výklad, prosím napíšte ho v diskusii k tomuto článku, alebo (ak je váš názor dlhší ako 500 znakov) vytvorte vlastný blog. Zaujíma ma najmä váš výklad Článku 9 bod 8 Ústavného zákona 357/2004 z.z., ale akýkoľvek postreh, ku ktorejkoľvek časti môjho príspevku je vítaný (ako vždy).
8-)
Ďakujem
Sumár záverov a odporúčaní si prečítajte v úvode tohoto článku...
Zdroje:
Oznámenie - vzor zo stránky ZMOSu
Ú S T A V N Ý ZÁKON z 26. mája 2004 o ochrane verejného záujmu pri ...
Ú S T A V N Ý ZÁKON z 9. novembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa úst...
VUCBB - Komisia na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií vere...
Príklad: Rokovací poriadok komisie obecného zastupiteľstva v Obycia...
Príklad: R o k o v a c í p o r i a d o k komisie na ochranu verejné...
Komentár
Dobrý deň pán Koľčák
Venovali ste problematike splnenia podmienok zákona o obecnom zriadení a zákona o komunálnych voľbách zo strany pána Marynčáka veľa času. Ako vyplýva z textu Vášho príspevku, tak Vás motivovalo veľa príspevkov na túto tému na obidvoch známejších weboch k problematike Ch. Grobu, kde sa zrejme najmä obyvatelia Ch. Grobu touto problematikou zaoberali. Podľa mňa mal rovnaké, ak nie väčšie množstvo času venovať tomuto problému pán Marynčák a jeho poslanci. Ak im ide o občana/obyvateľa, tak sa v rámci intenzívnej prípravy na prvú schôdzu obecného zastupiteľstva venovať aj vytvoreniu osobitnej komisie pre ochranu verejného záujmu, resp. mohli teraz v posledných dňoch venovať pozornosť názorom viacerých občanov o splnení povinnosti novo zvoleného starostu s ukončením jeho pôsobenia vo funkciách v obchodných spoločnostiach.
Ani jedno a ani druhé sa však neudialo. Dokonca ako skúsený človek z riešenia nedostatkov v slovenských zákonoch môžem povedaťnasledovné :
Pán Marynčák nevyužil možnosť zbaviť sa tieňa podozrenia z nedodržania zákona tým, že by svoju povinnosť deklarovať oznámením ukončenie pôsobenia vo funkciách a aj predložením dôkazov o tom, že to splnil (podklady a/alebo písomnosti o vzdaní sa funkcie a/alebo zápisnice z MVZ dotknutých spoločností). Mohol svoje vyhlásenie k potrebnému termínu alebo iba podpisom u notára overiť, alebo z neho a z príslušných podkladov nechať vyhotoviť overenú kópiu. vyšlo by ho to lacnejšie, než ho možno vyjde pokuta vo výške platu starostu.
Za pozornosť však stojí aj to, že poslanci za OZ Čierna Voda a aj pán M. Pavel venovali veľa času tlaku na predchádzajúce vedenie v tom, aby im čo najskôr odovzdalo moc v Ch. Grobe, ale aj napriek vedomosti o množstve funkcií pána Marynčáka v orgánoch obchodných spoločností, čo bol už vtedy zjavný konflikt záujmov s výkonom funkcie starostu a minimálne to mal byť impulz na vytvorenie tej chýbajúcej komisie, nevenovali žiaden čas jej vytvoreniu, aj keď mohla byť vytvorená už 20. decembra 2010, pretože jej členovia sú iba poslanci. Dá sa tomu síce rozumieť aj tak, že všetkému nerozumeli, ale je možné to interpetovať aj tak, že im až tak nešlo o ochranu verejného záujmu, ako o uchopenie moci a následne cez jej "uplatňovanie" skôr o ochranu osobných záujmov nejakých privilegovaných jedincov.
© 2024 Created by Štefan Sládeček. Používa
Komentáre môžu pridávať iba členovia CHORVATANIA.
Pripojte sa k sieti CHORVATANIA