Per rollam. Neriešme rozpor so zákonom metódou, ktorá nemá oporu v zákone

Dnes som od poslanca Granca obdržal e-mail, v ktorom sa ma pýta na názor, či je možné hlasovaním per rollam prijímať uznesenia obecného zastupiteľstva. Prílohou e-mailu bola výzva zastupujúcej starostky na poslancov, aby do 28.7.2014 spôsobom per rollam hlasovali o uzneseniach obecného zastupiteľstva (konkrétne schválenie dotácie z prostriedkov rozpočtu obce a schválenie úpravy rozpočtu obce). Podľa môjho názoru je dnes v našej obci prijímanie uznesení formou per rollam nezákonné. Aby bolo ako tak v súlade so zákonom, je potrebné minimálne upraviť Rokovací poriadok (ak vôbec). Najlepšie však požiadať súd o výklad práva. A následne upraviť Rokovací poriadok.

Zaujímavá situácia
V apríli 2014 všetci poslanci (vrátane poslankyne Jonášovej) odsúhlasili Dotácie z prostriedkov rozpočtu obce. Po skončení schôdze však zastupujúca starostka Jonášová toto uznesenie nepodpísala, nakoľko podľa jej názoru, odporovalo zákonu a bolo pre obec zjavne nevýhodné. Občania a združenia pôsobiace v obci sa tak nemohli dostať finančným prostriedkom určeným na kultúrne a športové akcie alebo drobné projekty.

Keďže sa niekoľko následných rokovaní Obecného zastupiteľstva neuskutočnilo (poslanci zo starej časti sa ospravedlnili resp. v ďalšom prípade neschválili program), vyzvala zastupujúca starostka v snahe vyriešiť vzniknutý problém poslancov, aby o dotáciách hlasovali "per rollam".

Per rollam figuruje v obchodnom práve
Hlasovanie per rollam je vyjadrením názoru formou obežníka, písomne (vrátane e-mailu). Umožňuje ho Obchodný zákonník v §130 a v §66 ods.4. Zákon napríklad hovorí že: "Spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť hlasovanie mimo zasadania orgánu aj písomnou formu alebo hlasovaním pomocou prostriedkov oznamovacej techniky." Zákon tak požaduje, aby táto možnosť bola určená v zmluve, alebo stanovách (resp. na inom mieste určuje podmienky za ktorých sa ustanovenia v stanovách a zmluve nevyžadujú). Ako som už ale uviedol, ide o oblasť obchodného práva.

Čo nie je zakázané je povolené? Nemyslím (v tomto prípade)
Rokovanie nášho obecného zastupiteľstva sa však riadi najmä ustanoveniami Zákona o obecnom zriadení a platným Rokovacím poriadkom. Možnosť hlasovania per rollam v nich nenájdete. Skôr naopak.

Zákon o obecnom zriadení hovorí: "Obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé rokovať a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ak obecné zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a uznášať sa, starosta zvolá do 14 dní nové zasadnutie."

Inak povedané, na to, aby mohli poslanci prijať uznesenie, musí sa najskôr nadpolovičná väčšina poslancov fyzicky stretnúť (na vopred oznámenom mieste a čase). 

Rokovací poriadok našej obce hovorí v podobnom duchu:
Ak sa nezíde nadpolovičná väčšina poslancov do hodiny po čase určenom ako začiatok zasadnutia, zasadnutie obecného zastupiteľstva sa nekoná a starosta zvolá najneskôr do 14 dní nové zasadnutie.

Obe normy tak podľa mňa hovoria, že poslanci musia byť na hlasovaní osobne prítomní a hlasovanie per rollam nie je možné.

Zákon o obecnom zriadení tiež hovorí, že "Rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné" a zároveň občanovi priznáva právo "zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva."

Hlasovanie per rollam, podľa môjho názoru obmedzuje právo obyvateľa obce na účasť na rokovaní obecného zastupiteľstva a jeho participáciu na riadení obce (napr. chcem sa vyjadriť k bodu rokovania a pod.) Zákon o obecnom zriadení tak explicitne nezakazuje použitie hlasovania per rollam, ale mám za to, že využitie tejto metódy hlasovania je v rozpore s jeho ustanoveniami.

Pozrime sa za humná
Treba povedať, že v mnohých obciach a mestách hlasovania per rollam využívajú. Argumentujú napríklad, že prokuratúra takto prijaté uznesenia doteraz nenapadla. V tomto smere sa však prikláňam k názoru Mgr. Petra Miklóssyho, ktorý vypracoval pre Mesto Vráble právne stanovisko (http://bit.ly/1l87bOY), na základe ktorého bolo z rokovacieho poriadku mesta Vráble hlasovanie per rollam úplne vypustené:

"Mám za to, že rozhodovanie per rollam v prípade MsZ (všeobecne v prípade akéhokoľvek zastupiteľského zboru voleného občanmi) je minimálne protizákonné, ak nie protiústavné - MsZ rokuje vždy v zbore a jeho rokovanie sú zásadne verejné – jedná sa o kogentné zákonné ustanovenia, ktoré obsahujú jasný zákonný príkaz pre zastupiteľský zbor vo vzťahu k spôsobu rokovania, uznášaniaschopnosti a prijímaniu uznesení. Výkon verejnej moci zastupiteľským zborom a prijímanie jeho rozhodnutí predsa nemôže oficiálne prebiehať v zákulisí, neverejne a elektronickou poštou. Inými slovami - zákonom nie je umožnené prijímanie rozhodnutí MsZ mimo jeho rokovania a sú na to nielen a najmä zásadné dôvody (rozpor s demokratickým spôsobom výkonu verejnej moci), ale napríklad aj praktické – ako určiť, či bolo  pri rozhodovaní per rollam zastupiteľstvo uznášaniaschopné?; poslanec, ktorý sa nevyjadrí, bol „prítomný“ a bol proti?; stanovenie inej väčšiny (nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov) tiež nemá žiadnu oporu v zákone."

Nedoriešené praktické otázky
Jediný platný výklad zákona môže poskytnúť iba súd. Povedzme, že by súd výkladom zákona hlasovanie pre rollam pre poslancov obecného zastupiteľstva umožnil. Stále by bolo potrebné bližšie zadefinovať viacero praktických problémov, ktoré môžu vzniknúť pri hlasovaní per rollam:
1, Kto môže vyhlásiť takéto hlasovanie?
Môže to byť starosta na základe vlastného rozhodnutia? Poslanci by tak podľa mňa stratili možnosť rozhodovať o programe obecného zastupiteľstva. Bolo by lepšie, keby takéto hlasovanie napríklad schválila aspon tretina poslancov?
V našom prípade:
Vyhlasovateľom hlasovania per rollam je zastupujúca starostka (predpokladám, že z vlastného rozhodnutia)

2, Aké sú lehoty na vyhlásenie hlasovania per rollam?
Koľko dní vopred sa musí hlasovanie per rollam oznámiť poslancom? Pozvánka na zasadnutie OcZ sa zasiela (podľa platného Rokovacieho poriadku) vopred aspoň 7 kalendárnych dní. V prípade neexistencie termínov, by totiž hlasovanie mohlo byť oznámené mailom deň pred jeho "uzávierkou" (prípadne extrémne až v samotný deň hlasovania). 
V našom prípade:
Dátum oznámenia hlasovania je 24.07.2014. Termín na hlasovanie bol stanovený do 28.07.2014. Sú 4 dni dostatočne dlhou dobou na hlasovanie? Mali/mohli sa aplikovať relevantné termíny z Rokovacieho poriadku?

3, V akých prípadoch sa môže vyhlásiť táto forma hlasovania?
Ak by to zostalo na ľubovôli starostu, tak v kombinácii s neurčenými termínmi v bode vyššie, by sme mohli Zákon o obecnom zriadení vypustiť z právneho systému SR, lebo jediným zvrchovaným "vládcom" v obci by sa stal starosta.
V našom prípade:
Zastupujúca starostka uvádza, že ide o naliehavú situáciu pre spolky a kluby ohľadom poskytovania dotácií. Súhlasím. Situácia pre žiadateľov o dotácie je kritická a treba ju urýchlene riešiť. Ak však boli dotácie v apríli 2014 jednohlasne odsúhlasené a o pár dní na to uznesenie odporovalo zákonu resp. bolo pre obec zjavne nevýhodné, tak prečo chceme to isté uznesenie prijať spôsobom, ktorý odporuje zákonu resp. v ňom nemá oporu?

4, Ako sa bude vykladať "prítomnosť" na hlasovaní poslanca, ktorý sa nevyjadrí - jednoducho z nejakého dôvodu nepošle svoje stanovisko?
Obchodný zákonník hovorí, že "Hlasujúci sa pritom považujú za prítomných." Ak by sme prevzali ustanovenia Obchodného zákonníka, tak by sme poslanca nútili, aby bol vždy prítomný na "per rollam" hlasovaní/rokovaní (aj proti jeho vôli).

V našom prípade:
Je dovolenkové obdobie. Ak sú niektorí poslanci na dovolenkách (ani nemusia tušiť, že bolo nejaké hlasovanie vyhlásené), ako sa bude vnímať ich "prítomnosť" na hlasovaní, keď odpoveď nezašlú?

5, Akú odpoveď zaknihujeme v prípade, že poslanci žiadnym spôsobom nezareagujú na výzvu na hlasovanie per rollam (Za, Zdržal sa, Proti, Nehlasoval)?
Obchodný zákonník napríklad uvádza, že ak sa spoločník nevyjadrí v lehote, platí, že "nesúhlasí". 
V našom prípade:

Opäť platí, že aj napriek prípadnej dobrej snahe poslancov podporiť kultúrne a športové aktivity a drobné projekty v obci, ak poslanec ani netuší, že sa hlasuje, skončí sa celá snaha neúspechom. Ako teda chceme vyriešiť tento problém (korene ktorého sú navyše niekde úplne inde)?

6, Ako sa vyhlásia výsledky hlasovania a ako sa zabezpečí, že hlasovanie per rollam nebolo zmanipulované?
Bude obec požadovať zaručený elektronický podpis, alebo stačí e-mail zo súkromnej schránky poslanca?
V našom prípade:
Ako sa overí, či nedošlo k manipulácii s hlasmi poslancov (za poslanca mohol napríklad hlasovať rodinný príslušník, alebo phisher/hacker).

Hlasovanie per rollam je dobrý rozhodovací nástroj tam, kde ho zákon, alebo zmluvy umožňujú. Podľa môjho názoru, je však jeho aplikácia v rozhodovaní orgánov obce v rozpore so Zákonom o obecnom zriadení. Pripomínam, že nie som právnik a môžem sa v tomto svojom názore mýliť.

Ak aj máte iný názor, som presvedčený, že sa zhodneme minimálne na potrebe úpravy Rokovacieho poriadku obce. Ak chcú obecné orgány používať hlasovanie per rollam, mali by preň najskôr detailnejšie popísať podmienky a pravidlá jeho používania. Aby sa obyvateľovi obce neupierala možnosť zúčastňovať sa na samospráve obce a aby sa nenarúšala rovnováha medzi dvoma orgánmi obce - starostom a poslancami.

Keď bude povedané A = definícia per rollam hlasovania v Rokovacom poriadku obce, potom môže prísť B = hlasovanie per rollam. Tak ako to vidíte vy?