Zbierka pre Žanetu

Od Mikuláša obyvateľom Chorvátskeho Grobu zo života obce, kde sa nemajú tak skvele, ako my. Tento príbeh je fikcia a akákoľvek podobnosť so skutočnosťou alebo osobami je čisto náhodná. Podobnosť s komunálom zaručená!

Vianoce v Jadranskom Hrobe boli predo dvermi. Na stĺpoch pouličného osvetlenia visela výzdoba z obdobia Mečiarových amnestií, ktorá s dohasínajúcimi zdrojmi lámp iba tichučko závidela svetelnej scéne polárnej noci letného Maxi-Turbo festivalu na Bielej Vode s názvom „Deň Guru“.

Maxi v nákladoch, Turbo v obmene kapiel, lebo našinec po troch  pol deci slivovice a odstátí radu na guláš prestával chápať, prečo má tá pekná čiernovláska odrazu bradu a kam zmizol klavír?

Jedinú útechu v dave spôsobovala prítomnosť Majky z Gurunu, ktorá to za sponzorské peniaze, teda naše obecné, zorganizovala, lebo zlatý, strieborný a aj bronzový sponzori boli uvádzaní iba pre vyplnenie prázdneho miesta na papieri a patrilo by sa im na dôvažok za ich ochotu ešte zaplatiť. 

V oknách a balkónoch sa hompáľali akýsi divní učupení panáci v červených kabátoch a bielych bradách, kedy človek idúc domov nevedel, či prichádzajú alebo už majú TV, blu-ray prehrávače a trezory v batohu a je najvyšší čas odísť.

Všetci sme sa zhodli, že za našich mladých čias pripadal na 50 detí jeden Mikuláš. Dnes nám to vychádza 50 Mikulášov na jedno dieťa a to vrátane TV reklamy. Ešteže k nám dorazil Haloween, ináč by deťom školské tašky pre začiatok školského roku zaručene nosil Mikuláš s celoročnou pôsobnosťou.

Na deň ozajstného sviatku Mikuláša pripadalo v obci rok plánované obecné zastupiteľstvo. V obci sa má postaviť škola so škôlkou za viac ako 3 mil. eur a my máme aj s úverom  maximálne na kontajnery, čo perfektne zaberá na správanie našich detí. Dnes totiž už dieťa nejakým tým uhlím alebo cibuľou nevystrašíte, ale povedzte mu, že ho dáte namiesto do školy do kontajnera. Ani čerta už nepotrebujete.

V pláne bol rozpočet, záverečný účet za minulý rok s polročnou exspiráciou, ale aj iné nevýznamné veci ako napr. poplatok za rozvoj, čo by mohlo za rok hodiť do obecného aj cez 300 tisíc.

V bodoch zastupiteľstva sa mal ale objaviť aj jeden obrovský a zásadný bod – plat nášho Guru. Presnejšie, odobratie prémií, lebo ani naša každodenná zvýšená hladina alkoholu v krvi a jej pravidelné dopĺňanie sa nedokázali zmieriť s jeho konaním.

My všetci vieme, že problém je v Nás. Guru je iný. Jedinečný, neopakovateľný. V to dúfame, a my proste iba nedokážeme oceniť jeho geniálnu myseľ v ktorej 2 + 2 = 18. Nám to ale vychádza 5!

Guru zastupiteľstvo nezvolal. Prísť definitívne o 1.700 Eur, ktoré si hneď po nástupe do funkcie k základnému platu vydrankal resp. vyžiadal, aby mal motiváciu pre nás niečo v obci urobiť a nemusel si pýtať od iných po rokoch suchoty z podnikania v IT, v personalistike s vyústením do stavu bez práce, boli zárukou istoty jedného stabilného príjmu v domácnosti. Dokonca aj pestovanie chilli papričiek musel Guru realizovať na cudzích lánoch.

Udržať prémie bolo zásadné, lebo poslanci pri schvaľovaní dotácií pre občianske združenia v obci na tento rok priklepli Guru OZ – Biela Rieka o 9 tisíciek menej. Možnosť kúpiť si motorový padáčik, rogalko alebo nejakú tú fľaštičku šampanského s vybieleným dokladom, aké si Guru doprial na šarkaniádu v minulom roku, sa stali problémom.

Nepomáhalo ani celoročné konzumné, tankovanie a nákupy z reprezentačného fondu, ktoré si Guru doprial. Aj obecná karta má svoje hranice, aj keď výlet do Chorvátska a rodinná kačica sa predsa len podarili uhrať. 

Je zásadné mať stabilný príjem. Taká učiteľka, zdravotná sestra alebo žena za pásom by o tom vedeli hovoriť. Obzvlášť o výške výdelku a prémiách.

Lepšie je mať stabilné príjmy dva.

Umiestniť manželku sa ale dlho nedarilo, lebo ako zástupkyňa Senior centra sa neujala.

Ale jedného pekného dňa vymyslel Guru geniálny nápad.

Manželka sa stala prednostkou na Obecnom úrade vo vedľajšej obci Limpach. Aby  ale obec Limpach neutrpela ujmu, veď príjem prednostky za množstvo vynaloženej práce musí byť adekvátny aj s ohľadom na domáce potreby, Guru na dohodu zamestnal na našom úrade recipročne samotnú starostku Limpachu. Platiť manželku na priamo by bolo konfliktom záujmu. Takto je to čisté, ako to šampanské za obecné cez občianske združenie.

Peňazí má Guru ale aj tak málo.

S touto vetou nás ihneď po Mikulášovi začal obchádzať Fero, ktorý po získaní týchto informácií za nás rozhodol, že pre manželku Guru spravíme verejnú zbierku. Ak žije v obci 7 tisíc ľudí a každý dá 10 Eur, tak to dá chabých 70 tisíc, čo rodine závislej od priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve pomôže na pár týždňov prežiť tento ekonomický nápor. Skúšali sme zjednávať, ale Fero na tom striktne trval, lebo sa s Guru osobne pozná a vie, že mu polovicu uleje cez obecné projekty.

Deti do školy neumiestnim, nebude kam ale 10 Eur dám. Všetci dáme. Aj tí zlí a neposlušní poslanci dajú.

A čo VY? Pridáte sa?