Poznámky psychopata a grafomana – časť 2.

V prvej obsiahlej časti Poznámok psychopata a grafomana k udalostiam z verejného života obyvateľov Chorvátskeho Gobu a najmä z jeho časti Čierna Voda z ostatných týždňov, resp. až mesiacov som v podstate iba vo všeobecnej rovine spomenul niektoré udalosti a súvislosti, ktoré viac ako s najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvnili výsledok komunálnych volieb dňa z 27.11. 2010 a teda budú mať aj vplyv na vývoj v obci po nich.

V tejto druhej časti Poznámok psychopata a grafomana uvediem niektoré z udalostí a/alebo skutkov niektorých konkrétnych osôb, ktoré je možné charakterizovať aj ako porušenie ustanovení niektorých zákonov a ktoré mohlo a podľa mňa aj zásadným spôsobom ovplyvnilo výsledok komunálnych volieb. Aj keď na prvý a žiaľ aj na väčšinový pohľad na dianie v celej našej „rezervácii“ sa konanie mnohých subjektov v rámci volebnej kampane berie ako normálne, obvyklé a teda neporušujúce žiadny zákon.

Ja sa však sústredím na zdanlivo nezdanlivé porušenie zákonov v prípade komunálnych volieb v Chorvátskom Grobe s cieľom poukázať na nedostatky v zákone č. 346/1990 Zb. Zákon o voľbách do samosprávy obcí (ďalej len „Zákon o KV“) a všeobecnú diskrimináciu právnických osôb pri zákonnom posudzovaní ich konania oproti zákonnému posudzovaniu konania fyzických osôb, ale najmä zákonného posudzovania konania občianskych združení podľa niektorých dotknutých zákonov. Možno to konečne zaujme aj iné inštitúcie vo vzťahu na množstvo znevažujúcich kampaní, s ktorými sme často a v mnohých voľbách konfrontovaní a ktoré preukázateľne ovplyvňujú voľby iným spôsobom, než je povolené napr. aj podľa Zákona o KV.

Je ale potom na mieste otázka, či sú vlastne legálne, korektné a aj demokratické také voľby, v rámci ktorých sú vo volebnej kampani používané manipulácie s údajmi, s faktami, kde sú znevažovaní protikandidáti spôsobom, voči ktorému sa niektorí nedokážu brániť jednak preto, že jednoducho rovnaké metódy klamania, zavádzania a manipulácie nevedia použiť, alebo sa nevedia zodpovedajúco brániť podľa spletitých a nejednoznačných zákonov?

Taktiež je ďalej namieste otázka, akú legitimitu má víťaz v takto zmanipulovanom volebnom boji, ktorý bol naviac vo väčšine prípadov zvolený menej než tretinou hlasou všetkých oprávnených voličov?

Svoju úvahu o demokracii, resp. skôr o umožnení bezbrehého presadzovania sa manipulátorov a klamárov vo voľbách začne poukázaním na zaujímavé nedostatky, resp. skôr anomálie v slovenských právnych predpisoch, týkajúcich sa volieb.

Tak konkrétne Zákon o KV sa v § 30 venuje problematike volebnej kampane. Tento § 30 konkrétne znie .


(1) Volebná kampaň (ďalej len "kampaň") je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, 5a) plagátov alebo iných nosičov informácií.

Dôležitá poznámka :




Pre istotu uvediem aj znenie Čl. I §1 Predmet zákona a aj znenie spomínaného odseku (1) predmetného zákona o reklame :

Tento zákon ustanovuje všeobecné požiadavky na reklamu, požiadavky na reklamu niektorých produktov, ochranu spotrebiteľov a podnikateľov pred účinkami klamlivej reklamy a neprípustnej porovnávacej reklamy a pôsobnosť orgánov štátnej správy pri výkone dozoru nad dodržiavaním tohto zákona. Tento zákon sa použije, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 1)
1) Napríklad zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení neskorších predpisov, zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 147/2001 Z.z.


(1) Podľa tohto zákona

Takže kandidát na starostu pán Marynčák a ostatní kandidáti Občianskeho združenia, resp. kandidáti SDKÚ-DS a SaS alebo samotné Občianske združenie v podstate akoby bez problémov mohli poškodiť obchodné záujmy MCST, a.s. a aj obmedziť jej ústavné a zákonné práva (Zákon o obecnom zriadení, Stavebný zákon, Obchodný zákonník, ...), prípadne poškodiť dobré meno Štefana Sládečka ako jej predsedu predstavenstva, pretože podľa Zákona o reklame a podľa zaužívanej definície, že „robenie politiky nie je podnikanie“ im v tom nič nebránilo.

Snáď len morálka, ktorá by mala byť základným predpokladom u každého politika :):):) pre výkon jeho funkcie, pretože práve z tohto predpokladu zrejme vychádzal zákonodarca pri tvorbe predmetného Zákona o reklame a z toho zrejme vychádzajú aj členovia Občianskeho združenia, teda že podnikateľ musí byť z princípu ten horší, než občan a/alebo politik. A preto na podnikateľa si podľa zákona môžeme beztrestne dovoliť čo chceme!

Súčasťou právneho poriadku SR sú však aj iné zákony, ktoré sa jednak taktiež zaoberajú možnou nekalou činnosťou fyzických a/alebo právnických osôb, ale hlavne v nich nie je ktorýkoľvek člen občianskeho združenia a/alebo aj politik chránený zákonom a vyčleňovaný nad zákon ako nejaký nadčlovek.

Ale o tomto uhle pohľadu a aj o možnom pohľade na konanie kandidátov v komunálnych voľbách v Chorvátskom Grobe zase trošku neskôr, aby sme to spoločne stíhali stráviť.