Obchvat Ch. Grobu, Pezinka, Bratislavy - doplnenie informácií.

Vo svojom článku "Komuže to tá hádavá atmosféra vyhovuje?"  som uviedol prvý z dôvodov, resp. z prejavov na rokovaní Stavebnej komisie OcZ obce Ch. Grob, ktoré ma viedli k vysloveniu parafrázy, "Nech mier ďalej zostáva s touto dedinou, zloba, závisť zášť, tie nech pominú, nech už pominú!"

Netušil som, že to nielenže nepomôže, ale naopak to u niektorých v dôsledku nesprávneho pochopenia naštartuje intenzívnejšie vyvolávanie hašterivej atmosféry pred blížiacim sa rokovaním OcZ obce Ch. Grob. Jednou z týchto osôb, otvárajúcich diskusie aj na základe nie celkom presných, resp. nie celkom kompletných informácií, je aj poslankyňa OcZ obce Ch. Grob pani Múčková.

V článku na FB stránke obce Ch. Grob bol uverejnený príspevok poslankyne Múčkovej o údajnom obchvate D1 v tesnom susedstve domov na uliciach LÚČNA, ZÁHRADNÁ a VÝHON, pričom bolo zároveň doplnené, že to je potrebné zmeniť a teda je to zrejme nie dobré riešenie.

V diskusii bolo uvedených viacero názorov, ktoré tiež nie celkom presne popisovali všetko to, čo môže ovplyvniť dopravnú situáciu v obci Ch. Grob, resp. v jej častiach. Väčšina z nich bola založená na dopredu negatívne ladených formuláciách/opisoch situácie aj s navodzovaním dojmu, že za ten negatívne vyzerajúci stav môže najmä súčasné vedenie obce a je teda potrebné tlačiť na zmenu.

Preto som sa rozhodol venovať nejaký čas získaniu verejne dostupných informácií k tomu, aby obyvatelia spomínaných ulíc LÚČNA, ZÁHRADNÁ a VÝHON mali úplnú informáciu a najmä aby nemali obavy z toho, že im niekto bez ich vedomia ide skomplikovať podmienky na bývanie. Ale píšem to aj preto, aby nebol naštartovaný taký proces, ktorý negatívne zasiahne do perspektívnych riešení.

Chodím v podstate na všetky rokovania OcZ obce Ch. Grob a bol som aj na rokovaní Stavebnej komisie OcZ dňa 14.4. 2015, preto k tomu môžem skonštatovať, že trasovanie uvažovanej cesty II. triedy medzi starou časťou Ch. Grobu a Č. Vodou sa stále preberá iba z hľadiska m2 (prevzal som výraz/označenie poslankyne Múčkovej). Iné, takpovediac všeobecné hľadisko, resp. hľadiská vo všeobecnom záujme nie sú vyhodnocované, aj keď sú možno prvoradé. To iba mne robili viacerí diskutéri na FB stránke Petra Matulu pravidelne školenie z toho, čo je verejný záujem a ako tomu nerozumiem.

Je potrebné všetkým obyvateľom Chorvátskeho Grobu a aj Čiernej Vody pripomenúť, že pred naštartovaním divokej výstavby na Čiernej Vode bola súčasťou intravilánu a aj zastavaného územia iba lokalita okolo Hlavného dvora, kúska Vajnorskej, Triblavinskej a Pezinskej ulice, resp. aj okolo terajšieho hotela Kamila, pričom všetká táto výstavba bola v podstate situovaná okolo cesty III. triedy č. III/502 /Pezinská - Vajnorská). Okolo tejto komunikácie sa z väčšej časti realizovala aj väčšina tej novej výstavby rodinných a bytových domov na Čiernej Vode, čiže všetkým obyvateľom muselo byť jasné, že si kupujú RD alebo byty nie veľmi ďaleko od cesty III. triedy a teda vedeli, kam sa sťahujú. Čo možno nevedeli (hoci informácie o tom na weboch už boli), že tá cesta sa v dôsledku výstavby aj v ďalších napojených lokalitách stane pomerne frekventovaná.

Od tej doby došlo k vydaniu pozemkov obrovských výmer vo vlastníctve štátu reštituentom, ktorí k nim formálne nemali žiadny právny vzťah a nemali na ne ani právny nárok. Následne väčšina z nich tie pozemky, vydané ako poľnohospodársku pôdu a pre jej lepšie obrábanie predali developerom, ktorí si s pomocou politických pomocníkov zmenili územný plán BSK tak, aby bola táto reštituovaná pôda cenovo atraktívna. Územie medzi obcami Bernolákovo, Chorvátsky Grob a Ivanka pri Dunaji je podľa Záväzných regulatívov ÚPN VÚC BSK, platných v podstate od roku 1998, určené ako rozvojové územie tzv. veľkej Bratislavy.

Tragédiou pre všetkých obyvateľov dotknutej lokality je však to, že sa napĺňala iba jedna časť vyhláseného plánu BSK, teda rozdať pôdu, zarobiť na jej predaji a aj na postavených RD a BD, ale zodpovedajúci rozvoj dopravnej infraštruktúry v tom období od roku 1998 už zodpovedné štruktúry neriešili tak pružne, ako riešili podmienky pre bujnú výstavbu.

Aktuálne však dochádza k zlepšeniu situácie ohľadne dopravnej infraštruktúry aj vo vzťahu k lokalite Chorvátsky Grob - Čierna Voda, ktoré sa prejavuje aj nasledovnými prijatými rozhodnutiami

• o urýchlenej výstavbe diaľničného obchvatu Bratislavy D4,
• o už konkrétnej výstavbe diaľničnej križovatky v lokalite odpočívadla Triblavina,
• o príprave obchvatu Chorvátskeho Grobu, Čiernej Vody a Vajnor,
  
• o príprave obchvatu miest Modra, Pezinok a Svätý Jur.

Preto považujem za potrebné vo vzťahu na informácie od poslankyne Múčkovej z FB stránky obce Ch. Grob za potrebné upresniť, že v nadväznosti na spustenie vyššie spomínaných dôležitých procesov bude potrebné pre nejaké obdobie počítať s obmedzeniami podmienok pre bývanie a zároveň tlačiť na kompetentných, aby sa úlohy plnili podľa dohodnutých postupov a termínov, ale najmä v záujme postihnutého územia.

1.

Vo vzťahu k diskutovanej téme je potrebné uviesť, že výstavba diaľničnej križovatky na odpočívadle Triblavina (ďalej len "DK Triblavina") a aj pripravovaná výstavba obchvatu Chorvátskeho Grobu, resp. aj Čiernej Vody a najmä Vajnor medzi staršou časťou obce Ch. Grob a Č. Vodou je dlhodobo plánovaná a jej súčasnej etape predchádzalo schvaľovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie DK Triblavina, ktorej schválenie v závere roka 2011 bolo podmienené vybudovaním prepojenia medzi DK Triblavina a cestou III. triedy č. III/502 (Pezinská ulica) cez predĺženie komunikácie cez projekt s pôvodným názvom PARK City (aktuálne neviem, či ten názov platí) a lokalitu Javorová alej.

Ten obchvat, resp. jeho trasa medzi staršou časťou obce a Č. Voda, bol v rámci ÚPN-O obce Ch. Grob schválený už v roku 2006/2007 v ÚPN-O obce Ch. Grob (informoval o tom aj starosta na rokovaní Stavebnej komisie OcZ dňa 14.4. 2015) a následne aj v ÚPN VÚC Bratislavského samostatného kraja (BSK), čo si môžete pozrieť tu: "Územný plán regiónu BSK". Ide o ZaD ÚPN BSK, ktoré boli aj s viacerými zmenami, týkajúcimi sa aj Chorvátskeho Grobu, schválené v septembri 2013.

Prepojenie DK Triblavina s cestou III/502 (Pezinská ulica) cez Javorovú alej bolo schválené v závere roka 2013 a ako môžete vidieť tu: "Územný plán regiónu BSK", je tá komunikácia plánovaná v rámci BSK ako cesta III. triedy. Obyvatelia v okolí dotknutej komunikácie cez Javorovú alej budú žiaľ musieť niekoľko rokov počítať so zvýšenou premávkou okolo svojich domov, pretože tak to opakovane schválilo vedenie obce Ch. Grob (viď tiež článok "Kto to tu celé riadi" a aj/alebo najmä výkres 10_P1_listu_MCST-1171004-Mapa_BSK.pdf).

O procese schvaľovania ZaD ÚPN BSK v roku 2013 som písomne informoval aj vtedajšieho starostu obce Marynčáka a aj vtedajších poslancov OcZ obce Ch. Grob (z ktorých 5 zastupovali záujmy staršej časti Obce Ch. Grob a teda aj záujmy vlastníkov urbárskych pozemkov, cez ktoré ten plánovaný obchvat prechádza), ale navrhované riešenie bolo do ÚPN BSK zapracované podľa mne dostupných informácií bez dodatočných pripomienok zo strany obce Ch. Grob. Snažiť sa to teraz zmeniť je síce možné a aj legitímne, ale treba zvážiť všetky súvisiace okolnosti.

2.

Dopravu po ceste od centra MONAR (Pezinská - Vajnorská) v smere na Vajnory využívajú vo veľkej, ak nie v rozhodujúcej miere tranzitujúci obyvatelia z Pezinka a okolia, pre ktorých to predstavuje alternatívnu prístupovú komunikáciu do Bratislavy namiesto trasy cez Svätý Jur. To sú teda aj potenciálni užívatelia novej cesty II. triedy, ktorej nákresy zverejnila vo svojom FB vlákne aj pani Múčková (viď tieto súbory Trasa_planovanej_cesty_II_triedy.jpg a tiež Sirsi_pohlad_trasy_planovanej_cesty_II_triedy.jpg).

Pre túto množinu potenciálnych užívateľov novej komunikácie však primátori miest Modra, Modra a Svätý Jur už dlhšiu dobu pripravujú aj iné riešenie, ktorým je obchvat mesta Pezinok preložkou cesty II/502, ktorý je riešený v tomto návrhu Zmien a doplnkov ÚPN mesta Pezinok. Konkrétne na jeho strane 4 môžete vidieť trasu obchvatu miest Pezinok a Modra.

Preložka tejto komunikácie bude pokračovať, resp. sa napojí na plánovaný obchvat mesta Svätý Jur, ktorý bol schválený už dávnejšie v Strategickom dokumente ZaD č. 2/2013, kde na jeho stranách 6 a 8 môžete aj graficky vidieť napojenie obchvatu mesta Svätý Jur na ten obchvat Pezinka, o ktorom píšem vyššie.

3.

Všetky úvahy primátorov miest Modra, Modra a Svätý Jur vychádzali aj/alebo najmä z plánovanej výstavby obchvatu D4, ktorý bol z nejakého dôvodu dlhšiu dobu zdržiavaný aj pôsobením niektorých starostov alebo primátorov. Verejne dostupných informácií je teraz k dispozícii pomerne dosť, tak uvediem aspoň niektoré : "Plánovaný postup výstavby obchvatu D4"  alebo "Ako bude vyzerať Nultý obchvat."  alebo oficiálna stránka NDS, a.s.

Je teda možné predpokladať, že väčšina obyvateľov lokalít miest Modra a Pezinok bude v budúcnosti využívať pre cestu do Bratislavy skôr obchvat Svätého Jura s napojením na D4, než ten obchvat medzi staršou časťou Ch. Grob a Č. Vodou.

Zo všetkých týchto podkladov je teda možné získať informáciu o tom, že v horizonte rokov 2018 - 2020 bude obchvat miest Modra, Pezinok a Svätý Jur riešený s vylúčením dopravy cez Čiernu Vodu a aj cez tú pripravovanú cestu II. triedy, ktorú mala na mysli pani Múčková. Táto cesta teda nie je až takou nevyhnutnosťou a bude skôr pre obyvateľov lokality Chorvátsky Grob a Slovenský Grob a aj pre prepojenie miest Modra a Pezinok s diaľnicou D1 v smere na Trnavu, ale aj pre ich spojenie s Bernolákovom, mestom Senec a jeho okolím.

Možno v ďalšom príspevku aj o perspektíve prepojenia Čiernej Vody s DK Vajnorská.