Mäsokomunikačné prostriedky

Tento príbeh je fikcia a akákoľvek podobnosť so skutočnosťou alebo osobami je čisto náhodná.

Tlačenka s cibuľou a nedopité acidofilné mlieko neboli dobrý nápad pred spaním. Uvedomil som si to hneď ako som dojedol, ale nemal som na výber, ak som nechcel po šiestich hodinách nášho obecného kabaretu „Guru bez zastupiteľstva“ zostať hladný. Manželka bola už týždeň preč a ja som všetky zásoby vyjedol už na tretí deň po jej odchode. Do Kuup Jednotne v Jadranskom Hrobe som sa z citových dôvodov nevybral a gigant Taška na Bielej Rieke máva ponuku ako moja prázdna chladnička.

Ranná sekundová diléma, či budem najbližšiu hodinu so zubnou kefkou drhnúť špáry bielej špárovky na toalete alebo sa navždy vzdám môjho najobľúbenejšieho tigríkovho pyžama nebola tým hlavným problémom. Pyžama sa proste nevzdám. Z mysle mi neschádzal prebdený sen a nočná mora – Fero!

Pritom, začalo sa to tak krásne ...

Sedeli sme všetci starí kamaráti v našej milovanej krčme oproti škole. Jano už tretíkrát zopakoval svoj obľúbený vtip o svokre (raz vám ho vyrozprávam), keď vtom do krčmy vošiel Fero. Ako obvykle rundu neobjednal, akurát všetkým oznámil, že krčma potrebuje lepšiu prezentáciu. Našej krčme musíme zlepšiť obraz, aby sa o nej po celom okolí písalo a noví štamgasti prifrčia. Rovnako musíme monitorovať, čo sa v krčme a okolí o nás šuchne. Bez časopisu a PR agentúry to jednoducho ďalej nepôjde.

Snažili sme sa Ferovi oponovať, že krčma ledva stíha nápor nášho vyprázdňovania, takže bez nových toaliet, nového vybavenia krčmy je akýkoľvek napísaný obraz zbytočný. O nedôstojných cestách do krčmy, spojov bez možnosti návratu a anonymných ľudských tvárach susedov v nasekaných domoch nehovoriac. Kde sa čo šuchne sme vedeli vždy ráno od Žanety.

Fero keď je v laufe, tak sa nedá nič robiť.

Krčmu prehlásil za svoju a museli sme sa na PR agentúru a nový časopis zložiť. Aby sme nereptali, spravil výberové konanie. Pre jednoduchosť medzi zamestnancami a spolupracovníkmi firmy NeoRePublic, ktorá nakoniec obstála v ostrom konkurenčnom boji ako víťaz. Majiteľ, ako sa neskôr ukázalo, bol úplnou náhodou Ferov dobrý známy.

Krčmu začala obchádzať Klára.

Nový časopis nás dostal svojou kvalitou, Štúrovsko-Bernolákovským kontrastom gramatiky, ale najmä obsahom. Po prečítaní si celú hodinu nikto nič v krčme neobjednal, navyše trom sme museli dodatočne chirurgicky napraviť padnuté sánky.
V časopise sme sa dočítali, akí sme všetci záškodníci. Jediný, kto pre krčmu a pre jej napredovanie niečo robí, bol na veľké prekvapenie Fero, ktorému bolo z 12 strán venovaných celých 9. Zvyšné 3 boli reklama na bravčové mäso. Fero v časopise prezentoval vo veľkom chov svojich prasiat, ktoré zastrešoval akýmsi občianskym združením.

Cúvnuť už nebolo kam. Zmluva s agentúrou bola podpísaná na rok a Klára, Rado a kto mal na úrade voľné ruky písali.

Klára sa neskôr ukázala aj ako šikovný prispievateľ do anonymky. Na naše ženy, ktoré rozbehli aktivitu za zavretie krčmy a jej zmenu na potraviny vypracovala na vlastné náklady, vo svojom voľnom čase a na služobnom počítači elaborát zištnosti. V tomto Klára usvedčila naše ženy z preukázateľných vlastných záujmov, že potraviny budú navštevovať. Urobila iba jedinú chybu. Elaborát poslala vo worde, takže sa rýchlo našiel autor. Majiteľ NeoRePublicu sa našim ženám verejne ospravedlnil a Kláru potrestal. Musela 100 krát napísať: „Už nikdy nepošlem anonymné udanie vo worde“.

Klára je proste jednoduchá. Nedávno jej chorá kamarátka napísala – 38.5, celé telo ma bolí, na čo je Klára poradila zmenu partnera.

Ferovi sa napriek silnej nadutosti, donášackým praktikám PR agentúry a jeho pravidelného dvojmesačného vychvaľovania predaj bravčového mäsa nerozbehol. Tri prasiatka z chlieva mu navyše ušli. Jediné, čo sa zmenilo, bola strata krčmy. Definitívne sme o ňu prišli.

Po vypršaní zmluvy, bez krčmy, sme si našli v schránkach ďalšie číslo novín. Akýsi malí trpaslíčkovia sa na nás hneď na prvej strane usmievali. Zvyšok bez zmeny – Fero v nadživotnej veľkosti včera, dnes a zajtra.

Fero sa chlapom dušoval, že to vyplatil z vlastného vrecka. Vraj našetril. Na spoločnom účte nám hneď potom odcinklo mínus 600 Eur.

Fero noviny vydávať neprestane. Poprosil aj kamaráta prokurátora, nech mu napíše nejakú domnienku. Noviny sú pre nás mäsokomunikačným prostriedkom, prostredníctvom ktorého, nám Fero predáva prasatá. V papierovej forme, lebo v chlieve nič nemá, ale to nevadí.
Nám zas napísalo Ministerstvo z vnútra, že reklamu na prasatá nepotrebujeme a Ferozákonná úprava o tlače novín neexistuje.

Po vydrhnutí špárovky som dlho premýšľal, či je sen, čo teraz robím alebo to, čo sa s Ferom stalo a čakám, kedy sa preberiem.