Ach tie naše cesty

"Ach tie naše obecné cesty" to je veta, ktorú si už zaiste povedalo nespočetne veľa obyvateľov Slovenska. Nie nejdem Vás nudiť ďalším lamentovaním rozhorčeného občana zo stavu vozovky ťažko skúšanej zimným počasím. Ba práve naopak, ja priam túžim zakričať si túto vetu "Ach tie naše obecné cesty". A to už najmenej 5 rokov čo tu bývam alebo 9 rokov čo som sa tu rozhodol bývať.

Tak aký mám vlastne problém okrem toho, že som dostal nápad tu bývať? Nuž je to práve v chýbajúcom slove "obecné", tieto cesty tu často nie sú obecné. Sú súkromné. Asi ste sa pri tom slove zháčili. Nečudo veď sme poznačený minulosťou kedy niečo súkromné bolo skôr zlé ako dobré a v nedávnej dobe sa so slovom súkromné spájala a ešte aj spája nostalgia za starými "dobrými" časmi. Ale o tom som nechcel hovoriť. Začnem teda pekne po poriadku a pokúsim sa to vysvetliť na mojom príbehu, ktorý opisne dopĺňa fakty z článku "Aj toto konkrétne trápi obyvateľov PH-2 v časti Čierna Voda."

Nebudem uvádzať názvy firiem a projektov pretože tento príbeh je vo veľkej časti príbehom tej doby. Tento príbeh sa začal koncom roka 2007 keď som uzavrel zmluvu o kúpe pozemku a výstavbe katalógového domu v Čiernej Vode. Zmluva nemala žiadne skryté zákerné klauzuly. Hovorila veľmi jasne, že kupujem pozemok v novom projekte, ktorý má platné povolenia, od územného plánu cez územné rozhodnutie až po stavebné povolenia. Naozaj tu nebol problém, na papieri bolo všetko v poriadku.

Možno ste tiež zachytili informácie o pozadí tohto stavebného boomu t.j. ako sa veľká časť pozemkov v časti Čierna Voda stala odrazu stavebnými. Nie je na mne aby som opisoval túto situáciu a už vôbec sa necítim povolaným súdiť tento proces a ľudí, ktorí boli jeho súčasťou. Mám na to veľmi jednoduchý dôvod, išiel som do toho dobrovoľne a je to len môj problém ak som si niektoré veci neuvedomil. Preto si myslím, že človek ako ja nemá morálne právo súdiť rozhodovacie procesy, ktoré predchádzali začiatkom môjho projektu, kde som si kúpil pozemok a dom.

Narážam hlavne na obdobie pána starostu Balaška, keď si Čierna Voda vyslúžila povesť o nekontrolovateľnej výstavbe. Tvrdím, že ktokoľvek kto sem išiel, si vedel overiť z verejne dostupných zdrojov aká veľká výstavba sa tu plánuje. Ja osobne v tom nevidím problém a ani sa na súvisiace problémy s takouto nekontrolovateľnou výstavbou nesťažujem (t.j. chýbajúca občianska vybavenosť, nízka priepustnosť okolitých komunikácií, atď.). Dúfam, že ma nikto neobviní z prejavovania sympatií ku konkrétnemu vedeniu obce. Ja sa snažím iba priblížiť ducha tej doby.

Ako som už spomenul, moja zmluva s developerom nevytvárala podľa mňa priestor pre budúce problémy. Práve naopak zmluva mi dávala právo penalizovať developera pri čo i len najmenšom omeškaní. A toto právo som dôsledne využil keďže developer sa oneskoril s dokončením stavby môjho domu takmer o dva roky. Nezainteresovanému pozorovateľovi by sa zdalo, že tu išlo o obrovské zlyhanie ale nezabúdajme, že to bolo v rokoch 2008 až 2009, keď prišlo k prasknutiu realitnej bubliny a k prepuknutiu tzv. finančnej krízy. Nechcem vyviňovať developera, ale táto doba tomuto druhu podnikania práve nepriala. Napriek tomu som sa s developerom pomocou môjho právneho zástupcu dohodol na vyrovnaní, ktoré pozostávalo v nadobudnutí dvoch menších stavebných parciel v rovnakej lokalite.

Avšak to povestné rozprávkové koniec dobrý všetko dobré sa nekonalo. Začiatok problémov je možné vidieť vo finančnej kríze a zároveň v čoraz väčšej nespokojnosti "imigrantov" do Čiernej Vody. Áno toto pomenovanie imigranti som použil zámerne aby som priblížil situáciu keď ľudia, ktorí dobrovoľne prišli do Čiernej Vody sa začali sťažovať ako niektorí imigranti v súčasnej kríze v EU na zimu a zlé jedlo vo svojich cieľových krajinách. Samozrejme, že čiernovodskí imigranti sa nesťažovali na jedlo a zimu ale na všetky problémy, ktoré vznikli pri takomto rapídnom raste v obci Chorvátsky Grob a hlavne v obecnej časti Čierna Voda.

Prvé problémy sa začali prejavovať pri oneskorených kolaudáciách inžinierskych sietí, hlavne kvôli začínajúcej finančnej kríze. Hovoríme o rokoch 2008 až 2010. Keď poviem IS tak mám na mysli hlavne verejný vodovod, verejnú kanalizáciu, cestné komunikácie, trafostanice, nízko-napäťové rozvody, vysoko-napäťové rozvody, verejné osvetlenie a plynovod.  Nedokážem presne zhodnotiť čo všetko stálo v ceste vydaniu trvalých kolaudácií IS ale faktom je, že k úplnému skolaudovaniu nedošlo ku koncu funkčného obdobia vedenia obce pána Balaška.  A práve tu sa začína vznik tých spomínaných "súkromných ciest" v obci Chorvátsky Grob.

Pre objasnenie si musíme priblížiť pár technických detailov zo zmluvy medzi mnou a developerom. Pozostáva z dvoch zmlúv a síce o pozemku a o výstavbe domu. Obidve sú dôležité v mojom príbehu ale zmluva o pozemku hrá prím. Od developera som kúpil pozemok pre dom, ktorý je skutočne mojím pozemkom tak ako si to každý z nás predstavuje. Okrem tohto pozemku pre dom, som sa však stal aj majiteľom pozemku na budúcej komunikácii so všetkými inžinierskymi sieťami pre projekt kde bude stáť aj môj dom. Zmluva explicitne neuvádza cenu tohto pozemku pod komunikáciou s IS, ale aj tomu najmenej informovanému pozorovateľovi je určite zrejmé, že som ich nedostal darom. T.j. zaplatil som za vybudovanie cesty a IS v cene pozemku pod domom a v cene za dom.

Na tom nie je nič špatné, akurát je dobré si uvedomiť kto je vlastne vlastníkom. Som to ja a x ďalších ľudí, ktorí mali zmluvy s developerom. Každý sme dostali svoj diel na parcelách pod komunikáciou s IS a sme spoluvlastníkmi tak ako to pozná legislatíva SR v Občianskom zákonníku. Tento stav však nemal trvať naveky. Duch zmluvy projektu medzi mnou a developerom bol postavený na tom, že upravoval vzťahy počas výstavby môjho domu, domov ostatných majiteľov a komunikácie s IS. T.j. počas tejto doby som sa zaviazal neuplatňovať si predkupné právo pri spoluvlastníctve, zaväzoval som sa previesť všetky zmluvné podmienky medzi mnou a developerom na nového majiteľa v prípade ak predám svoj pozemok, zaviazal som sa bezodplatne previesť svoj podiel pod komunikáciou a IS na obec alebo iného správcu keď developer takéto darovanie dohodne atď.

V skratke zmluva riešila stav počas výstavby a developer tam mal zmluvne zabezpečenú poslušnosť majiteľov aby nemohli blokovať výstavbu len z titulu, že sú už majiteľmi určitého podielu na pozemkoch pre komunikáciu a IS. Poslušnosť je myslená v zmysle sankcií ak by niekto porušil ustanovenia zmluvy tak developer by si mohol súdnou cestou vymáhať náhradu za spôsobenú škodu. V skratke, po ukončení výstavby môjho domu som mal mať skolaudovaný dom, vrátane všetkých IS a komunikácie a ja by som svojím súhlasom, ktorý som sa zaviazal dať už pri prvotnom podpise zmluvy previedol všetky moje vlastnícke práva na obec alebo iného správcu, ktorého určí developer. A po náročnej zime by som mohol nariekať ako všetci ostatní obyvatelia SR o stave našich obecných ciest. Ale to sa nestalo.

Čo sa teda stalo? Ja vravím, že rozhodol protestný hlas v komunálnych voľbách v obci. T.j. od roku 2011 keď sa k moci dostal nový starosta pán Marynčák, ktorý sa zviezol na vlne rozhorčenia obyvateľov a hlavne imigrantov v Čiernej Vode. Na tomto samotnom fakte nie je nič zlé. Pán Marynčák svojou kvalifikáciou sa bezo sporu zdal ako správny chlap na správnom mieste. Rozhodol sa postaviť nekontrolovateľnej výstavbe, hlavne v Čiernej Vode a dôsledne vyžadovať plnenie platných zákonov SR. Určite krútite hlavou, že kde tu už len môže byť problém. Ja tvrdím a nielen ja, že cesta do pekla je dláždená šľachetnými a dobrými úmyslami. A to sa aj stalo v našej obci.

V situácii keď len nedávno praskla realitná bublina a developeri nielen v našej obci mali problémy vo svojom podnikaní sa obec rozhodla zatlačiť na všetky už rozbehnuté a aj novo pripravované projekty. T.j. začala dôslednejšie posudzovať vydávanie nových stavebných povolení, vydávaní trvalých kolaudačných rozhodnutí a v neposlednom rade nebola naklonená prijatiu novovybudovaných komunikácií a IS ako dar od developerov (v mojom prípade odo mňa, lebo ja som stále reálnym vlastníkom).

Nebudem sa tu teraz prezentovať nejakými Šalamúnskymi prirovnaniami ale tento tzv. tvrdý prístup na developerov a vlastne každého kto v obci niečo staval mal svoje následky. Žiaľ veľmi neblahé. Nejdem ani hodnotiť volebné sľuby a zásluhy pána bývalého starostu ale žiaľ predošlé obdobie zastavilo viaceré projekty v stave v akom boli v roku 2010. Na mojom konkrétnom prípade môžem demonštrovať, že približne 188 domácností nemá skolaudovanú komunikáciu (má ju iba v predčasnom užívaní na potreby stavby od roku 2008), pozemky pod komunikáciou vrátane IS sú stále vo vlastníctve majiteľov, verejný vodovod a verejná kanalizácia je v právnom vákuu, keď týchto 188 domácností je vlastníkmi celej vodovodnej a kanalizačnej vetvy, pripojenie celej lokality je realizované cestou, ktorú majitelia lokality nevlastnia, nemajú na nej právo prechodu a z najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o stavbu bez platných povolení a snáď najväčším gólom do vlastnej bránky obce je fakt, že developer je v konkurze od roku 2012.

Na koho v tejto situácií chcelo predošlé vedenie obce pritlačiť? A čo svojím postupom dosiahlo? Áno niekto by si mohol povedať, že veď vlastne vyžadovalo plnenie zákonov SR.

Nie je na mne aby som hodnotil či k tomu naozaj prišlo, ale v celom tomto príbehu si treba uvedomiť, že nikto tu v roku 2011 nezačal z bodu nula. V tomto období bola rozbehnutá výstavba podľa platných rozhodnutí obce Chorvátsky Grob. Ich schvaľovanie prebehlo v obecnom zastupiteľstve Chorvátskeho Grobu a nie niekde inde. Nikto nemôže povedať, že sa tu konala nelegálna výstavba. Mohol s ňou nesúhlasiť ako s množstvom iných rozhodnutí v demokratickej spoločnosti. Ale to neznamená, že len z titulu oprávneného rozhorčenia nad dôsledkami, niektorých nedomyslených rozhodnutí obce (nutné podotknúť, že to boli rozhodnutia OZ Chorvátsky Grob volených zástupcov obce), sa postavím proti týmto rozhodnutiam a začnem ich blokovať len preto, že s nimi nesúhlasím.

Takýmto prístupom sa tu narušila kontinuita rozhodnutí z minulých období a priniesla viac problémov ako osohu. Vrcholom tohto stavu bolo odstúpenie bývalého starostu so slovami: "Dostávam zovšadiaľ otázky, čo bude teraz. Neviem. Nastúpil som preto, lebo som chcel pomôcť, odchádzam preto, lebo sa pomôcť nedá.".

Ja si napriek tomu myslím, že sa pomôcť dá. Teraz nemám na mysli nejaké božské nutkanie, ktoré by ma nabádalo konať dobro. Ja som tiež len obyčajný smrteľník a chcem dobro hlavne pre seba ale za predpokladu, že nebudem ubližovať iným. V konečnom dôsledku si myslím, že práve takýmto konaním sa dá dosiahnuť celospoločenské dobro ku prospechu všetkých.

Trvám na tom, že dohody sa musia plniť a nie je možné ich zmietnuť zo stola len preto, že mám iný "právny" názor ako predošlé vedenie obce. Zmluvy a záväzky sa dedia, resp. preberajú alebo prechádzajú s prechodom vlastníctva. Ak tento princíp poprieme, neviem ako inak si tu potom chceme pomáhať a spolu žiť. Konaním na vlastnú päsť? Možno to je cesta, ale povedzme si čo by to znamenalo.

Mohol by som napadnúť na súde všetky prevody pozemkov v mojej lokalite, keďže bolo porušené moje predkupné právo ako spoluvlastníka komunikácie do doby 5 rokov od dnes, mohol by som zakázať vstup na komunikáciu každému, kto nie je spoluvlastník, mohol by som prestať platiť vodné a stočné a nedovolil by som vodárenskej spoločnosti aby ma odpojila z ulice, keďže je to môj pozemok a takto by som mohol pokračovať.

Myslíte si, že je toto len môj problém? Ak áno otvorte si kataster portál a preklikajte si listy vlastníctva ciest v Čiernej Vode. A potom sa skúste zamyslieť aké ďalšie problémy nás v budúcnosti môžu čakať z tohto danajského daru.

A preto navrhujem aby sme sa vážne začali v obci venovať vysporiadaniu stavebných konaní a majetkovo-právnych vzťahov všetkých už realizovaných developerských projektov. Prestaňme sa tváriť, že nás sa to netýka. Tento problém nás dobehne, či si to chceme alebo nechceme pripustiť. Ja osobne som prispel svojou troškou, keď som zmapoval nedoriešené problémy v mojej lokalite. Niekto ďalší by mohol spraviť to isté za svoju lokalitu. A nakoniec naši volení zástupcovia by sa mohli postaviť čelom k týmto problémom. Aby sme už o rok mohli konečne správne lamentovať: Ach tie naše obecné cesty.

Ďakujem.