Odôvodnenie stanoviska ku niektorým vyjadreniam pána Ronalda Tahotného.

V priebehu záveru pracovného týždňa pred Veľkonočnými sviatkami som dostal niekoľko požiadaviek o zaujatie stanoviska ku vyjadreniam pána Ronalda Tahotného zo spoločnosti Starland Holding, a.s. na tomto brífingu menovanej spoločnosti po tlačovej konferencii v NR SR (prípadne viď link http://tv.hnonline.sk/politika/942454-priamy-prenos-kauza-triblavina-v-koho-zaujme-pracuje-stat-pytaju-sa-aktivisti). Informácie z predmetného brífingu boli prevzaté aj do niektorých, pomerne známych internetových portálov (napr. sme.sk, topky.sk, hnonline.sk, ...).

Aj brífing po tlačovke a aj tlačovka/brífing OZ Triblavina sa týkali rovnakej problematiky, a to zmeny riešenia stavby DK Triblavina cez vypustenie dvoj pruhových kolektorov po obidvoch stranách diaľnice s následným prenesením tejto zmeny aj do pripravovanej stavby rozšírenia diaľnice D1 od Trnavy do Bratislavy (tiež bez kolektorov) a ich dopad na riešenie už dnes neúnosnej dopravnej situácie  v lokalite od Senca, resp. Pezinka na tzv. severnej strane diaľnice, resp. v lokalite od Senca, cez Bernolákovo a Ivanku pri Dunaji na tzv. južnej strane diaľnice. No a tej istej problematiky sa týkali aj tie požiadavky o zaujatie môjho stanoviska. Aj keď pravda z iných uhľov pohľadu a/alebo z iného hľadiska záujmov.

V podstate už viac než rok sa so železnou pravidelnosťou objavujú rôzne články so stanoviskami NDS, a.s. a aj s vyjadreniami odborníkov z oblasti dopravy ku koncepcii projektu rekonštrukcie diaľnice D1, označeného ako rozšírenie diaľnice D1. Rovnako sa však objavujú aj rôzne PR články spoločností, ktoré majú vo vlastníctve pozemky okolo diaľnice D1 v lokalite Triblavina (a to vrátane MCST, a.s.), ale aj manipulatívne články rôznych autorov s nie celkom presnými až nepravdivými informáciami, týkajúcimi sa problematiky nehnuteľností okolo Triblavinskej cesty. S niektorými takýmito manipulatívnymi článkami žiaľ pracujú aj vysoko postavení predstavitelia  NDS,a.s. a dokonca aj Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (MDVaRR SR)!

Mnoho, presnejšie pomerne veľká časť vyjadrení NDS, a.s., resp. neskôr aj MDVaRR SR sa týka aktivity Občianskeho združenia Triblavina (OZ Triblavina), ktoré podľa mne dostupných informácií vzniklo ako reakcia na zmenu koncepcie projektu rozšírenia diaľnice D1 vypustením súbežných dvojpruhových súbežných kolektorov v oboch smeroch. Táto zmena sa začala pripravovať zmenou stavby diaľničnej križovatky Triblavina (DK Triblavina) ako samostatnej stavby v rámci celej stavby "Rozšírenie diaľnice D, BA - TT, 6 - pruh + kolektory", v ktorej sa prvýkrát objavila verzia rozšírenia diaľnice D1 bez súbežných kolektorov.

Aj v dôsledku často sa meniacich verejne prezentovaných stanovísk ku ďalšiemu postupu zo strany NDS, a.s. a/alebo MDVaRR SR, na ktoré nadväzovali verejné vyjadrenia OZ Triblavina aj na pôde tlačových konferencií s účasťou poslancov Národnej rady SR (NR SR), sa aktuálne vo vzťahu k tejto problematike z nejakého dôvodu opäť objavili vyjadrenia zástupcu spoločnosti Starland Holding, a.s. pána Ronalda Tahotného, ktoré obsahujú nepresné až nepravdivé informácie jednak ku skutkovému stavu súčasnej, ale aj budúcej dopravnej situácie v lokalite Triblavina v okolí Triblavinskej cesty, ale najmä všeobecne aj  ku vlastníckym vzťahom ku pozemkom v okolí Triblavinskej cesty.

Na základe mne osobne a/alebo písomne predložených požiadaviek na podanie vysvetlenia, ale aj na základe nepresných, resp. až nie pravdivých tvrdení pána Ronalda Tahotného som bol nútený pripraviť k niektorým ním prezentovaným informáciám písomné stanovisko, a to jednak pre členov OZ Triblavina, pre realitného partnera, ale aj pre právneho zástupcu MCST, a.s. a aj v neposlednom rade aj pre verejnosť.

1.

Triblavinská cesta je legálna súčasť cestnej siete."

Podľa vyjadrenia pána Ronalda Tahotného je Triblavinská cesta nelegálna a/alebo neexistujúca cesta, ktorá nie je zaradená do cestnej siete.

Status Triblavinskej cesty je v dôsledku právneho a administratívneho neporiadku v celej SR po zmene spoločenského usporiadania dlhodobo diskutovaným a účelovo, čiastočne aj za účasti pána Tahotného "vyrobeným" problémom, ktorý vyústil okrem iného do kvalitatívneho stavu tej cestnej komunikácie, dvakrát do jej prehradenia súkromným vlastníkom, ale aj do množstva vynútenej a podľa mňa zbytočnej korešpondencie, resp. až do súdneho sporu cez určovaciu žalobu MCST, a.s. o to, o aký druh komunikácie sa vlastne jedná, kto je vlastníkom jej jedného úseku a na čo vlastne môže byť ako komunikácia využívaná.

Existuje veľký počet vyjadrení všetkých kompetentných orgánov podľa ktorých je Triblavinská cesta alebo miestnou komunikáciou regionálneho významu (pretože spája dve resp. viac obcí) alebo je to účelová komunikácia. V každom prípade je Triblavinská cesta legálnou súčasťou cestnej siete, aj keď je využívaná na iný účel, než zodpovedá jej právnemu stavu.

Spoločnosť MCST, a.s. ako vlastník časti Triblavinskej cesty v rámci procesov v územnom a aj stavebnom konaní pre stavbu rozšírenia diaľnice D1 na úseku Bratislava – Trnava vydala ako vlastník jej časti písomný súhlas obci Ch. Grob pre usporiadanie celej dĺžky Triblavinskej cesty ako miestnej komunikácie, a to už v prvom polroku 2011. Aj na základe toho NDS,a.s. akceptovala žiadosti vlastníkov nehnuteľností z okolia Triblavinskej cesty a aj obce Chorvátsky Grob a do už projektovo takmer ukončeného návrhu riešenia kolektorov zapracovala aj pripojenie Triblavinskej cesty na kolektory. Tak bolo vydané aj stavebné povolenie na DK Triblavina a aj územné rozhodnutie pre rozšírenie diaľnice D1 pre 6 - pruh a kolektory.

Takže pôvodné riešenie diaľnice D1 s kolektormi bolo rozhodnutím NDS, a.s. a MDVaRR SR a bolo prijaté bez aktívnej účasti vlastníkov nehnuteľností okolo Triblavinskej cesty s výnimkou spoločnosti MCST, a.s., ktorá bola oficiálnym účastníkom územného a aj stavebného konania pre diaľničné stavby v tejto lokalite.

V priebehu r. 2012 až 2013 došlo ku zmene, resp. ku nezjednoteniu prístupu jednotlivých subjektov samosprávy, a to BSK a obcí Ivánka pri Dunaji a Chorvátsky Grob, ktorý viedol k neúspešným pokusom o usporiadanie Triblavinskej cesty ako miestnej komunikácie, navrhovanej spoločnosťou MCST, a.s. ako vlastníkom časti Triblavinskej cesty, resp. aj k neúspešnému pokusu o jej usporiadanie ako cestu III. triedy, čo preferovala z nejakého dôvodu obec Ch. Grob

V rámci tohto obdobia sporných procesov sa spoločnosť MCST,a.s. obrátila na príslušný súd s určovacou žalobou vo veci vlastníctva jej úseku Triblavinskej cesty. Výsledkom súvisiaceho súdneho konania je toto Uznesenie KS Bratislava č. 1 Cob/92/2015-446 zo dňa 21.12. 2016, ( skontroluj čísla ) v ktorom okrem iného senát KS Bratislava konštatuje na str. 16 v bode 40 nasledovné citujem:

„Vychádzajúc z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania možno nepochybne konštatovať, že v prípade predmetnej časti nehnuteľnosti išlo o účelovú komunikáciu (pôvodne vybudovanú len pre potreby bývalého Hydinárskeho štátneho majetku) s poukazom na ust. § 22 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „Cestný zákon“), ktorá časom získala znaky miestnej komunikácie, avšak súd prvej inštancie sa v danej súvislosti nevysporiadal s otázkou vlastníctva obce k predmetnej komunikácii, ktoré je zákonným atribútom miestnej komunikácie v súlade s § 4 b odst.1 a 3d ods.3 cestného zákona v spojení s § 6 odst.1 písm. b) vyhlášky č. 35/1984 Zb., a ktoré musí byť preukázané na základe výsledkov vykonaného dokazovania, t.j. nie len na základe strohého odkazu na § 3d ods. 3 cestného zákona.“

Zároveň však v podstate ihneď po neúspešnom ukončení pokusu o usporiadanie Triblavinskej cesty ako cesty III. triedy na prelome rokov 2014/2015 spoločnosť MCST, a.s. predložila návrh na usporiadanie Triblavinskej cesty v réžii cestného správneho orgánu obec Chorvátsky Grob najskôr ako účelovú komunikáciu a následne ako ucelenú miestnu komunikáciu regionálneho významu, ktorá spája niekoľko obcí.

Všetky ostatné súvisiace detaily a/alebo väčšinu súvisiacich podkladov si môže posudzovateľ tohto materiálu  pozrieť v článku "Krátka reakcia na informácie okolo diaľnice D1.", napísaného a uverejneného dňa 5.3. 2016 na komunitnom webe www.chorvatania.sk (adresa : http://chorvatania.sk/profiles/blogs/kratka-reakcia-na-informacie-okolo-dialnice-d1), teda v podstate ihneď po vydaní stanoviska MCST, a.s. ako účastníka konania pre stavbu „Diaľnica D1 Bratislava - Senec, rozšírenie na 6-pruh, 1. úsek km 0,000 - 3,638 (13,600 - 17,238 D1)", resp. ihneď po jeho emailovom odoslaní projektantovi spoločnosti AMBERG Engineering Slovakia, s.r.o. a aj ďalším dotknutým subjektom.

2.

Časť existujúcich areálov nebude mať umožnený prístup na DK Triblavina.

Takýto stav bez možnosti prístupu nákladnými vozidlami do areálov okolo Triblavinskej cesty pri diaľnici D1 vyplýva z obmedzujúcich, resp. podmienených stanovísk obce Ivanka pri Dunaji, Chorvátsky Grob ku premávke po Triblavinskej ceste , resp. zo stanovísk BSK ku zaradeniu Triblavinskej cesty ako cesty III. triedy a zo stanovísk NFS, a.s. vo veci podmienok pre pripojenie Triblavinskej cesty na kolektory popri diaľnici. 

Kto bude mať časový priestor a koho budú zaujímať podrobnosti, môže si celé podrobné stanovisko spoločnosti MCST, a.s. k dokumentácii pre rozšírenie diaľnice D1 stiahnuť z úložiska dát tento súbor Scany_vyjadrenie_DSP_040316.zip alebo si prečítať obsah článku z 5.3. 2016 Krátka reakcia na informácie okolo diaľnice D1.

Ak to bude z časového a/alebo iného hľadiska zložité a budú prezentované nejaké požiadavky na doplnenie informácií a/alebo vysvetlení, tak ich môže v budúcnosti doplniť.

3.

Úprimnosť záujmu v krajine s podporou klamstiev?

V úvode tejto časti odôvodnenia stanoviska MCST, a.s. si dovolím vysloviť pochybnosť o tom, či sa vôbec dajú niekoho záujmy hodnotiť viac, či menej ako úprimné v krajine, ktorej existencia je od určitej doby založená na podpore klamstiev a manipulácií.  

Občanovi so schopnosťou klamať stačí v tejto krajine dva, resp. tri roky "zahmlievať" svoje konanie pred tými občanmi, ktorí majú menšiu schopnosť klamať, konajúcim naviac z hľadiska pravidla  "klamať sa nemá". Tí s menšou schopnosťou klamať totiž dlhú dobu ani len nepredpokladajú, že sú klamaní, resp. že by mohli byť klamaní! Keď to zistia, tak súvisiace dianie už je len ťažko možné zastaviť (a to či už z finančného alebo spoločenského hľadiska), resp. "skutok je premlčaný", pretože šikovnému klamárovi ťažko ten občan menej schopný klamať dokáže úmysel.

Ďalej je ale najmä vo vzťahu ku tomuto vyjadreniu o úprimnosti záujmu potrebné skonštatovať, že podľa aktuálne platných zákonov tejto krajiny má každá fyzická a/alebo právnická osoba právo hájiť pri svojom konaní svoje záujmy, pričom by samozrejme nemala obmedzovať záujmy iných fyzických a/alebo právnických osôb. V tomto prípade vo vzťahu ku veľkému rozsahu verejných financií na výstavbu DK Triblavina a aj rozšírenia diaľnice D1 je však dôležité a aj potrebné posudzovať aktivity jednotlivých aktérov opakovaných konfrontácií najmä z hľadiska verejného záujmu.

Podľa mne dostupných a aj podľa verejne známych informácií vznikla aktivita, ktorú dnes prezentuje najmä OZ Triblavina, ešte  v závere roka 2015 ak petičná iniciatíva obyvateľov obce Bernolákovo vrátane poslancov obecného zastupiteľstva tejto obce, a to po avizovanej zmene koncepcie stavby DK Triblavina vypustením kolektorov. Túto avizovanú zmenu totiž obyvatelia Bernolákova vyhodnotili v podstate ako zrušenie pripojenia ich obce na diaľnicu D1 cez komunikáciu medzi obcami Bernolákovo a Ch. Grob a pripojenie sa na diaľničné kolektory, čo vyústilo do spustenia petície za výstavbu DK Triblavina a aj rozširovania diaľnice D1 podľa právoplatného ÚR pre rozšírenie D1 a aj stavebného povolenia pre DK Triblavina.  Pri vzniku tejto iniciatívy bol teda preukázateľne rozhodujúci verejný záujem obyvateľov Bernolákova a určite nie záujem vlastníkov nehnuteľností z okolia Triblavinskej cesty.

Na základe iniciatívy obyvateľov obce Bernolákovo sa taktiež spustila následná iniciatíva urbárnikov z obce Ch. Grob (taktiež vo verejnom záujme), ktorí sa z iniciatívy obyvateľov obce Bernolákovo dozvedeli o chystaných zmenách, na základe ktorých ani pre obec Ch. Grob nebolo na začiatku roka 2016 známe žiadne, v dohľadnej dobe zrealizované pripojenie na diaľnicu D1.

Súbežne s aktivitou obyvateľov a poslancov obce Bernolákovo, resp. ešte predtým v októbri/novembri 2015 sa v riešení dopravnej situácie v okolí Triblavinskej cesty a diaľnice D1 začala ako účastník konaní angažovať MCST, a.s. ako pokračovanie iniciatívy z februára roku 2014, a to najmä v otázke prepojenia Triblavinskej cesty s DK Triblavina. Keď sa na prelome rokov 2015/2016 na základe kolaudačných konaní, prebiehajúcich pre časti stavieb DK Triblavina, objavili informácie o vypustení kolektorov, oslovila spoločnosť MCST, a.s. písomne na základe dohody so zástupcami NDS, a.s. a MDVaRR SR v prvých dňoch roka 2016 všetkých ostatných vlastníkov nehnuteľností okolo Triblavinskej cesty z oboch strán diaľnice s návrhom možného dopravného riešenia Triblavinskej cesty ako súčasť, resp. rozpracovanie zmeny koncepcie rozšírenia diaľnice D1 bez kolektorov.

Vlastníci pozemkov z okolia Triblavinskej cesty pomerne operatívne zaujali stanoviská ku výzve MCST, a.s., pričom väčšina z nich vychádzala z predchádzajúcich dohôd s NDS, a.s. a aj s MDVaRR SR z rokov 2014 a 2015, ktoré boli o kolektoroch. Preto oslovení vlastníci nehnuteľností vyjadrovali podporu riešeniu s kolektormi.

Na základe začatého konania o dokumentácii pre rozšírenie diaľnice D1 na úseku 1, zahŕňajúcom aj križovania D1 s Triblavinskou cestou, ktorého je MCST, a.s. účastníkom, dotknutí vlastníci nehnuteľnosti predložili prostredníctvom MCST, a.s. ako účastníka konania dňa 4.3. 2016 oficiálne a v podstate spoločné stanovisko k tejto dokumentácii aj s návrhom technicky obhájiteľného a kompromisného riešenia pripojenia časti obcí Chorvátsky Grob a aj Ivanka pri Dunaji ako aj pozemkov okolo Triblavinskej cesty na diaľnicu D1.

Iba pripomínam, že prostredníctvom dotknutej dokumentácie bolo predložené riešenie iba s rozšírením diaľnice D1 na 2 x 3 pruhy a bez, resp. so zrušením kolektorov. Čiže namiesto 2 x 5 pruhov medzi Bratislavou a Sencom, resp. Trnavou malo byť realizované iba rozšírenie diaľnice D1 na 2 x 3 pruhy! Stanovisko MCST, a.s., ako účastníka konania obsahovalo ako prvé vôbec návrh s riešením rozšírenia diaľnice D1 na 2 x 4 pruhy + jeden odstavný a zároveň aj pripájací pruh. Zároveň bolo navrhované zachovanie pripojenia Triblavinskej cesty na ten odstavný/pripojovací pruh, čo mohlo byť ako princíp riešenia využiteľné aj v prípade zabezpečenia prístupu obce Bernolákovo na diaľnicu D1 z cesty na Chorvátsky Grob.

Koho zaujímajú podrobnosti, môže si celé podrobné stanovisko spoločnosti MCST, a.s. k dokumentácii pre rozšírenie diaľnice D1 stiahnuť z úložiska dát tento súbor Scany_vyjadrenie_DSP_040316.zip alebo si prečítať obsah článku z 5.3. 2016 Krátka reakcia na informácie okolo diaľnice D1.

4.

Hodnota pozemkov v okolí diaľnice D1 sa zvýšila najmä zmenou účelu ich užívania.

V prípade v podstate všetkých pozemkov z okolia diaľnice D1 medzi Sencom a Bratislavou, teda aj v prípade pozemkov okolo DK Triblavina vo vlastníctve Starland Holding, a.s. a aj v prípade väčšiny pozemkov okolo Triblavinskej cesty sa jedná o pozemky, ktoré boli dlhodobo v minulosti využívané ako orná pôda.

Tieto pozemky boli vydané reštituentom, ktorým v minulosti nepatrili a podľa aktuálne platného právneho stavu po kauze Veľký Slavkov im ani nemali byť vydané, resp. im neboli vydané na iný účel, než na obrábanie ornej pôdy. Následne boli tieto pozemky za cenu blízku cene ornej pôdy predané ďalej a teraz majú byť využívané na iný účel a podľa vyjadrení pána Ronalda Tahotného aj predané zahraničnému investorovi, čo bude zrejme aj prípad väčšiny pozemkov vlastníkov nehnuteľností okolo Triblavinskej cesty. Samozrejme to už nebude za cenu blízku cene ornej pôdy.

Iba v tejto súvislosti pripomínam, že od viacerých vlastníkov nehnuteľností, ktorí sú aktuálne vlastníkom pozemkov, vydaných v minulosti štátom v rámci vysporiadania reštitučných nárokov bezodplatne, teraz štát tieto pozemky vykupuje za cenu cca 45,0 až 55,0 EUR/m2 bez DPH. Len pre kolektory boli takto vykúpené pozemky odhadom za cca 3 - 5 mil. EUR.