CHORVATANIA

Komunita obyvateľov a sympatizantov obce Chorvátsky Grob

Kto vlastne má právo hovoriť do koncepcie rozvoja obce a aj do poradia jej priorít?

Po víkende 24. a 25.9. 2016 podľa môjho názoru trošku ustali diskusné aktivity obyvateľov obce Ch. Grob aj na FB stránke Chorvátsky Grob - občianska komunita a aj v sekcii Anonymka tu na www.chorvatania.sk. Hoci výmena názorov medzi "skalnými", okorenená názormi niektorých nových alebo inovovaných "nickov" sa najmä k téme "vysvetľovanie výsledkov referenda", mala občas celkom aktívnu úroveň.

Čerstvý vietor do tohto trošku "ustatého" stavu priniesol pán Peter Labaš jednak svojim priamočiarymi reakciami v diskusii k niektorým príspevkom, ale potom najmä príspevkom ohľadne stanovenia si priorít v rámci ďalšieho rozvoja obce. Ten príspevok pána Petra Labaša je témou môjho blogu s priliehavým názvom "Príspevok Petra Labaša z FB - občianska komunita k prioritám obce."

V diskusii k tomu blogu som zaregistroval diskusný príspevok Martina Michalíka, na ktorý si dovoľujem zareagovať zopár poznámkami a zopár odkazmi na veci nedávno minulé. 

Priority obce podľa mňa a aj podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení nestanovuje nejaký manažér, ale obyvatelia obce prostredníctvom svojich volených zástupcov, teda starostu a poslancov, resp. aj prostredníctvom niektorých nástrojov pre uplatňovanie samosprávy v praxi. Pretože obec je samospráva, teda je, resp. mala by byť "samospravovaná".

Ako sa uvádza v zákone o obecnom zriadení v § 3 odsek (2) Obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve obce. V rámci tejto svojej účasti na samospráve má obyvateľ právo najmä
a) voliť orgány samosprávy obce a byť zvolený do orgánu samosprávy obce,
b) hlasovať o dôležitých otázkach života a rozvoja obce (miestne referendum),
c) zúčastňovať sa na zhromaždeniach obyvateľov obce a vyjadrovať na nich svoj názor a zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva,
d) obracať sa so svojimi podnetmi a sťažnosťami na orgány obce,
e) používať obvyklým spôsobom obecné zariadenia a ostatný majetok obce slúžiaci pre verejné účely,
f) požadovať súčinnosť pri ochrane svojej osoby a rodiny a svojho majetku nachádzajúceho sa v obci,
g) požadovať pomoc v čase náhlej núdze.

Pred nejakým časom (nedávno sme "oslavovali" tretie výročie) som inicioval pokus o zúčastnenie sa na samospráve obce podľa vyššie farebne zvýrazneného obsahu písmen d) a c).

Po niekoľkých rokoch snaženia sa cez iné formy som spoločne s kolegami podal Petíciu za verejné zhromaždenie obyvateľov obce s cieľom prerokovať niektoré dôležité otázky zo života/rozvoja obce - veľmi podrobné podrobnosti o petícii sú uvedené v tomto článku "Petícia za verejné zhromaždenie obyvateľov obce bola podaná."

Na podnet vtedajšieho starostu obce a prednostu OÚ obce Ch. Grob (tak to aspoň vyznelo z vyjadrení na zasadnutiach OcZ obce Ch. Grob) sa ňou Obecné zastupiteľstvo obce Ch. Grob nijako nezaoberalo - ignorovalo ju.

Tak som sa obrátil s podaním na miestne a aj vecne príslušnú Okresnú prokuratúru Bratislava III, ktorá konštatovala porušenie zákona o petičnom práve zo strany orgánov obce. Písal som o tomto v článku "Zákon o petičnom práve bol porušený, ale iba trošku :)"  V tom článku som písal aj o tom, ako "šikovne" to porušenie zákona o petičnom práve orgány obce vtedy vyriešili tým, že na zasadnutí OcZ obce Ch. Grob sa síce oneskorene a pod tlakom z podania na prokuratúru oneskorene petíciou zrazu zaoberali (viď zápisnicu zo zasadnutia OcZ obce Ch. Grob zo dňa 19.9. 2013 ako svo... na stranách 13. a 14.)

Nejde mi teraz o to, aby niekto zopakoval náš postup, ktorý je použiteľný voči ktorejkoľvek zložke v tomto štáte. Chcel som skôr poukázať na to, že pred tými tromi rokmi predstavitelia orgánov obce po dvoch stratených rokoch nepovažovali za potrebné umožniť obyvateľom obce zúčastňovať sa na samospráve obce vo vzťahu na dôležité otázky života a rozvoja obce a dnes sme v tých istých otázkach z nejakého dôvodu na tom v podstate rovnako, ako sme boli v to pamätné leto 2013. Resp. presnejšie v niektorých otázkach sme na tom horšie, ako sme boli vtedy.

A to jednak z dôvodu konania orgánov obce vtedy (česť výnimkám, ku ktorým patrí pani Miroslava Jonášová), ale aj v dôsledku prílišnej zhovievavosti obyvateľov obce za konanie/nekonanie volených zástupcov obce v intenciách Zákona o obecnom zriadení.

Počet zobrazení: 358

Komentár

Komentáre môžu pridávať iba členovia CHORVATANIA.

Pripojte sa k sieti CHORVATANIA

Komentár osoby Peter Labaš o Október 11, 2016 na 4:39pm

Pohlad na zastupcu, ktory ako verejny cinitel reprezentuje verejne zaujmy sa moze lisit. Ale v kazdom pripade program starostu by mal byt tvoreny z potrieb obcanov, z toho co je pre nich palcive, nie je rozhodujuce ako sa k nim dostane, ci vyuzije formu referenda, socialne siete, referendum, obeznik alebo kombinaciu dostupnych foriem. Samozrejme , ze papier znesie vela a predvolebne sluby su vzdy lubive a lubivejsie ako realita, toto vsak treba najskor zmenit. Ked raz nieco je deklarovane so stanovenym poradim podla priorit tak je ovela vhodnejsie z pohladu uspesneho naplnenia cielov sa toho drzat ako podla rezonujucich hlasov a roznych inych zaujmov aktivity prisposobovat. Referendum a verejne zhromazdenie su zakonne mozne, ale ludia tuto formu ako uz napisal aj pan Martin Michalik, velmi zriedka vyuzivaju. Povacsine je teda presadzovanie verejnych zaujmov v rukach poslancov a starostu a ich konstruktivnej spoluprace so sustredenim sa na priority definovane na  najblizsie rozpoctove obdobie. Ked si zoberieme za vzor uspesne starostovania a spoluprace z okolitych miest ci obci, zda sa, ze prave fokusacia na jeden konkretny problem v danom case a zaoberanie sa nim do doby, kym sa tema uplne nevycerpa a neuzavrie ako najvhodnejsie riesenie je vhodna. Uvediem priklad z reality: je tu rezonujuca tema ZS/MS, je to nevyhnutna obcianska vybavenost, ktora je natolko palciva, ze uz dnes je sanovana nahradnymi rieseniami odcerpavajucimi zdroje. Takze je jasne, ze obcania toto povazuju za prioritu cislo 1, poslanci rovnako vedia, ze bez ukoncenia tejto temy k vseobecnej spokojnosti, sa dalej nepohneme, riesenie je potrebne dotiahnut do konca a zacat v sulade s konecnym rozhodnutim co najskor vystavbu. Existuju 3 riesenia : Lokalita Promcen, co je vystavba na "zelenej luke", lokalita Starlandu co je pokracovanie vystavby na existujucich pilotoch a je tu este prestavba objektu byvalej sypky susediacej so lokalitou Promcen. Na prve dve spominane existuje projektova dokumentacia, posudky a rozpocty a dalsie dolezite podklady a studie potrebne k rozhodovaniu o najvhodnejsom rieseni. Sypka pravdepodobne taketo posudky nema. Ked by bola situacia , ze existuju rovnake technicke stanoviska, nakladove a ostatne k vsetkym trom variantom, je mozne sa objektivne rozhodnut a zvazit pre a proti. Mozno je riesenim kombinacia tychto moznosti , rozdelenie na etapy, minimalizacie rozpoctovanych nakladov ci riesenia prostrednictvom zmien pred dokoncenim. Pride teda cas kedy sa rozhodne a rozhodnutie sa stane planom pre realizaciu, priprava pre taketo rozhodnutie musi vsak byt do velkej miery dosledna a nemenna. Po vycerpani temy tak zavazneho a nakladneho projektu pridu na rad dalsie body predvolebnych slubov, co je prirodzeny vyvoj , postup je vsak rovnaky.

Komentár osoby Štefan Sládeček o Október 10, 2016 na 7:33pm

Verejnosť je imaginárny pojem. Vždy je to len a len o jednotlivcovi a o jeho ochote angažovať sa.

A tak to bude aj v tomto prípade.

Komentár osoby Martin Michalík o Október 10, 2016 na 7:29pm

Ano. V pripade ak sa budeme rozpravat o veciach verejnych, potom ak by sme mali zohladnit optimalny stav, potom by tie spominane priority, ako pisete, MALI STANOVIT OBCANIA prostrednictvom svojich volenych zastupcov - poslancov. Pravdepodobne sa tak aj vacsinou deje, ved zrejme si tych " svojich " poslancov ludia volia na zaklade nimi prezentovanych navrhov a nimi navrhovanych rieseni " priorit " .

V podstate sa to udialo aj pri poslednych volbach, kedy zoskupenie vo svojom materialy predostrelo svoje priority a aj naznacilo ich riesenia. Nastal vsak odklon od deklarovanych priorit a aj od sposobov riesenia , ktore boli prezentovane. Potom je legitimna otazka, aku ma moznost obcan, ak doslo k takejto situacii, aby sa priority na zaklade ktorych si obcan zvolil zastupcov aj naplnili. V tom pripade sa da aplikovat to co pisete nizsie v bodoch c , d a dalsich. Je potom uz len na beznych obcanoch / vratane poslancov, lebo aj oni su obcania / ci dostatocne razantne vyuziju moznosti, ktore im legislativa pri presadzovani " priorit " umoznuje. Znie to mozno dost komplikovane ale jednoducho povedane zakon umoznuje viacej moznosti ako aktivne vstupovat do presadzovania priorit kde jednou / nie jedinou / z moznosti je veci riesit napr. verejnym zhromazdenim. Tato moznost sa vsak vseobecne vyuziva velmi zriedka a dost ojedinele, lebo predpoklada aktivnu ucast verejnosti.

© 2024   Created by Štefan Sládeček.   Používa

Symboly  |  Nahlásiť problém  |  Podmienky služby